Sv. Ján Bosco, kňaz 

Sviatok: 31. január

1815-1888
Význam mena Ján: Boh je milostivý (hebr.)

Patrón vychovávateľov, mládeže, učňov

Sv. Ján Bosco, ľudovo nazývaný don Bosco, sa narodil 16. augusta 1815 v malej horskej osade Becchi v Taliansku. Becchi patrilo k mestečku Castelnuovo d'Asti v kraji Piemont. Jeho otec sa volal František a mama Margita, rodená Occhienová. Otec bol už druhýkrát ženatý, pretože prvá manželka mu zomrela. Z prvého manželstva mal syna Antona a z druhého sa narodili Jozef a Ján. Keď mal malý Janko 2 roky, otec zomrel na zápal pľúc ako 33-ročný. Mama Margita ich teda vychovávala sama. Ján mal výbornú pamäť. Starý kňaz ho naučil čítať a písať, a tak často čítaval ostatným dedinčanom knihy alebo im opakoval kázne, čo počul v kostole. Ako deväťročnému sa mu snívalo, že videl mnoho detí, ktoré vrieskali, kliali a vystrájali nezbednosti. Najskôr im dohováral, no potom sa medzi nich vrhol a začal ich mlátiť, aby prestali. No zrazu sa k nemu priblížila záhadná postava, ktorá mu povedala: „Nie tak! Nie násilím! Iba láskavo, ak si chceš získať ich priateľstvo!“ On si dal povedať a zrazu boli huncúti krotkí ako baránky. Hlas tajomnej postavy mu ďalej povedal: „Vezmi si svoju pastiersku palicu a zaveď ich na pašu. Neskôr pochopíš zmysel tohto videnia.“ Aj neskôr na to don Bosco spomínal ako na prvý impulz, aby sa venoval mládeži, najmä takým, ktorým sa nik nevenuje. Keďže doma nastali problémy s nevlastným bratom Antonom, ktorému sa zdalo, že sa Ján nad neho povyšuje, odišiel radšej do služby na sedliacky majetok, kde strávil dva roky. Po návrate, keď mal 15 rokov, začal chodiť do školy v Castelnuove. Chodieval peši, niekedy dvakrát denne. O rok začal chodiť do mesta Chieri. Vďaka svojmu nadaniu, mimoriadnej pamäti a pevnej vôli dokázal za štyri roky dokončiť základnú školu a gymnázium. Počas štúdií založil spolok s názvom Allegri (Veselí), ktorého cieľom bolo odpútať kamarátov od hriešnych zábav a viesť ich k Bohu. Po ukončení strednej školy rozmýšľal, čo ďalej. Kňazom chcel rozhodne byť, len nevedel, či vstúpiť do rehole alebo ísť do diecézneho seminára. Nakoniec sa stal diecéznym kňazom. Po vysviacke istý čas ešte študoval, chcel hlbšie vniknúť do posvätných vied.

V tom čase, v roku 1841, začal zhromažďovať okolo seba chlapcov o ktorých sa nikto nestaral.. Niektorí z nich nemali ešte ani štrnásť, iní skoro dvadsať. Boscovou zásadou bolo: Buďte veselí, hrajte sa, zabávajte, len nehrešte. Sám bol stále medzi nimi, do hry vedel šikovne zamiešať čo-to z katechizmu. No nie každému sa to páčilo. Hluk zabávajúcich sa chlapcov rušil ľudí, ba aj niektorí kňazi ho mali za blázna. Zakrátko mal okolo seba don Bosco niekoľko sto chlapcov. S pomocou dobrodincov sa podarilo kúpiť kôlňu a dom pána Pinardiho v Turíne v štvrti Valdocco. Jeho matka Margita sa stala gazdinou nielen pre neho, ale aj pre chlapcov. Na chudobnom pozemku postupne vyrástli budovy, kostol, zriadili sa základná a odborné školy s dielňami. Don Bosco založil tiež kníhtlačiareň, ktorá doteraz funguje a patrí k najväčším a najmodernejším v Taliansku. Sám Don Bosco napísal niekoľko kníh. Boh mu stále hovoril cez sny. Dňa 18. decembra 1859 sa zrodila nová spoločnosť. Utvorili ju dvaja kňazi – don Bosco a don Alasonatti a mladí klerici. Schválenie dostala spoločnosť o desať rokov neskôr – 1. marca 1869. Za hlavnú patrónku považoval don Bosco Pannu Máriu Pomocnicu kresťanov. Jej zasvätil svoje podujatia, aj hlavný chrám saleziánskej spoločnosti, ktorý postavil v Turíne. Po čase založil aj Združenie saleziánskych spolupracovníkov, ktorí žili vo svete a pracovali tiež pre jeho myšlienky. V roku 1872 založil spolu s Máriou Dominikou Mazzarellovou ženskú rehoľnú spoločnosť, ktorú pomenovali Dcéry Panny Márie Pomocnice. Ich hlavnou náplňou bola starosť o výchovu dievčat. Don Bosca charakterizovala jeho neúnavná práca, až do úmoru. Postavil viacej chrámov, napr. aj v Ríme chrám Božského srdca Ježišovho (Sacro Cuore, pri železničnej stanici Termini). Jeho život bol popretkávaný rôznymi divmi a zázrakmi. Don Bosco zomrel v Turíne 31. januára 1888. Mal sedemdesiatdva rokov. Na jeho pohrebe sa zúčastnilo vyše stotisíc ľudí. Za svätého bol vyhlásený v roku 1934.

 

Prevzaté: http://www.knazi.sk/svati/